Umelá inteligencia (AI) priniesla do školstva nové horizonty – od personalizovaného učenia až po kreatívne experimentovanie. Učitelia na celom svete zisťujú, že AI môže byť viac než len technologická inovácia – stáva sa partnerom v myslení, tvorbe a objavovaní.

Pomáha študentom rozvíjať kritické myslenie, zvedavosť a schopnosť reflektovať vlastné nápady. Otvára priestor pre individuálny prístup, vizualizáciu, ale aj pre prácu s chybou – pretože každá odpoveď AI sa stáva pozvánkou na dialóg. Samozrejme, príchod umelej inteligencie sprevádzala dávka skepsy. Stále počúvame hlasy, že AI nahradí učiteľov, tvorcov, programátorov a že študentom „zoberie krativitu“ a premení školu na neriadný stroj. Realita však podľa môjho názoru ukazuje presný opak. Tam, kde sa AI prijala ako nástroj, nie ako hrozba, sa vzdelávanie stalo pútavejším, efektívnejším a bližším realite dnešného sveta. Výskumy aj prax potvrdzujú, že žiaci, ktorí s AI pracujú tvorivo, rozvíjajú vyššiu úroveň analytického myslenia a lepšie chápu súvislosti medzi technológiou, spoločnosťou a v našom prípade aj dizajnom.

V umeleckom a dizajnérskom vzdelávaní má AI osobitné miesto. Dnes môže dizajnér experimentovať v prostredí, kde sa idea mení na obraz takmer okamžite. Na Súkromnej škole umeleckého priemyslu v Žiline sa tento prístup stáva prirodzenou súčasťou výučby. AI sa tu chápe ako isté, predĺženie myslenia – ako médium, ktoré dokáže prepojiť nápad so skúsenosťou, s technológiu a emóciou, víziou a vierou v správne a lepšie zajtrajšky.

AI je nástrojom, ktorý to umožňuje a v dizajne sa objavil nový, celistvý, prepojený ekosystém. ChatGPT môže slúžiť ako prvý partner vo fáze tvorby konceptu – pomáha formulovať tému, hľadať metafory, písať prompty a rozvíjať myšlienku. Na textový základ nadväzuje napríklad Midjourney, ktoré dokáže premeniť slová na vizuálnu predstavu. Tvar, materiál a atmosféra vznikajú v priebehu sekúnd – dizajnér tak môže vnímať, ako jeho idea vyzerá v rôznych štýloch a prostrediach. Je nástrojom, ktorý môže okamžite premeniť slovný opis na vizuálnu realitu – často nečakanú, inšpiratívnu a esteticky presvedčivú. Ďalším krokom je Vizcom. Ten premieňa kresby na realistické vizualizácie. Z línie v tablete sa stáva objekt so svetlom, tieňom a textúrou a z náčrtu, v priebehu sekúnd, vzniká produkt. Študenti sa vďaka Vizcom učia rozmýšľať o kresbe inak: nielen ako o technickom výkone, ale ako o komunikačnom nástroji.

Každá čiara nesie informáciu – o materiáli, tvare, napätí, o úmysle tvorcu. AI v tomto mometne pomáha informácie prečítať a rozvinúť. A napokon absolútna inovácia v podobe Gravity Sketch posúva nie len AI proces do priestoru: v prostredí virtuálnej reality môže študent modelovať rukami, skúmať proporcie, krivky, objemy – a zažiť dizajn fyzicky, nie len vizuálne. Tento prístup mení nielen techniku modelovania, ale aj spôsob premýšľania o priestore. Objavuje sa imerzívny zážitok. Imerzívny dizajn vnáša návrh do prostredia, v ktorom bude neskôr existovať – študenti môžu v reálnom meradle skúmať, ako objekt pôsobí, ako sa mení v svetle, či v kontexte priestoru.

Nové materiály, nové myslenie

Tento kreatívny proces sa čoraz častejšie spája aj s témou udržateľnosti. Materiály ako allPHA – biologicky rozložiteľný a zároveň pevný biopolymer – menia spôsob, akým študenti vnímajú zodpovednosť voči prostrediu. AI im umožňuje simulovať, ako sa takýto materiál bude správať vo výrobnom procese, ako pôsobí na svetle, či ako sa dá kombinovať s inými ekologickými prvkami. Týmto spojením vzniká nová eventualita dizajnérskeho myslenia – kde sa umelá inteligencia stáva nástrojom vedomého, premysleného a esteticky aj eticky zodpovedného navrhovania.

Inšpirácia zo sveta

Podobné procesy dnes využívajú prestížne inštitúcie po celom svete. AI v nich nie je len experimentom, ale prirodzenou súčasťou tvorby – od prvej myšlienky po prototyp. Rovnaký princíp preniká aj do slovenského prostredia – najmä tam, kde sa spája technické zázemie s umeleckou invenciou. Výsledkom je generácia študentov, ktorá nerozlišuje medzi „digitálnym“ a „analógovým“ svetom, ale obidva prepája do jedného plynulého tvorivého procesu. Je to budúcnosť, ktorá už začala.

Tradícia a inovácia – dve strany jednej tvorivosti

Aj keď sa do výučby dizajnu dostávajú technológie, virtuálna realita či umelá inteligencia, naša škola nikdy nezabúda na to, odkiaľ tvorivosť pochádza. Kresba, modelovanie, práca s materiálom a pochopenie remesla zostávajú základom každého študijného odboru. Sú to prvky, ktoré učia vnímať proporcie, hmotu, svetlo – hodnoty, ktoré nedokáže nahradiť žiadny algoritmus. Práve v spojení tradičných postupov a nových technológií vzniká priestor pre autentický dizajn. Študent, ktorý vie skicovať ceruzou a zároveň ovláda AI nástroje, získava schopnosť prekladať svoje nápady z analógového sveta do digitálneho – a späť. Rozumie tvaru, ale aj dátam. Dokáže intuitívne tvoriť a zároveň racionálne analyzovať.

Súkromná škola umeleckého priemyslu v Žiline dnes reflektuje aktuálne potreby trhu práce a vývoj profesie, no nestráca umeleckú podstatu. Sleduje, čo sa v skutočnom svete dizajnu odohráva – ako sa menia pracovné postupy, aké technológie využívajú ateliéry a štúdiá po celom svete – a tieto poznatky prináša priamo do výučby.

Nejde o módnu vlnu, ale o vedomé smerovanie: pripraviť študentov na svet, v ktorom sa zručnosť, umelecké videnie a technologická gramotnosť stávajú neoddeliteľnými súčasťami nejedného povolania. Cieľom školy tak nie je nahradiť klasické umenie digitálnym, ale naučiť študentov, ako tieto svety prepájať. Ako zostať tvorcom v čase, keď sa menia nástroje. Ako byť dizajnérom, ktorý rozumie technológii, ale nikdy nestratí cit pre krásu, detail a ľudskosť. A práve v tomto dialógu – medzi človekom, technológiou a predstavivosťou – vzniká nový jazyk dizajnu, ktorý sa učíme čítať aj tvoriť.

Mgr. art. Martin Záhumenský, supervízor pre umelecké vzdelávanie a koordinátor pre umelú inteligenciu