Začiatkom apríla tohto školského roka malo 15 šupkárov jedinečnú možnosť zažiť trojtýždňovú prax na juhu Španielska, v prímorskom meste Malaga. Boli to tri týždne plné slnka, nových skúseností a samozrejme, španielskej pohodovej nálady.

Pracovali sme v rôznych menších firmách s úžasnými majiteľmi, ktorí boli vždy plní energie a pozitívnej nálady. Ja som pracovala vo firme zameranej na potlač tričiek a sieťotlač. Každý deň sme strihali rôzne fólie, lepili potlače na produkty, nažehľovali ich na tričká a pomáhali sme so všetkým, s čím bolo treba. Ráno sme do práce chodili MHD, pričom cesta nám trvala približne 35 minút. Keďže sme boli v Španielsku, kde funguje systém „everyday is mañana“, aj autobusy chodili, ako sa im zachcelo. Jeden sa dokonca raz rozhodol zmeniť trasu uprostred jazdy.

V našej firme boli majitelia neskutočne milí a zhovorčiví. Aj keď naša komunikácia často prebiehala „rukami-nohami“, nakoniec sme sa vždy dohovorili. Po práci sme neraz skončili v kaviarničke s našou zamestnávateľkou, pochutnávali si na churros s horúcou čokoládou alebo si prezerali šperky na trhu. Popoludnia sme mali voľnejšie. Niekedy sme sa opaľovali na pláži, inokedy sme spoznávali španielsku kultúru. Navštívili sme množstvo zaujímavých miest, ako napríklad Picassovo múzeum, Alcazabu, niektorí z nás išli do mačacej kaviarne pohladkať mačičky a iní navštívili múzeum videohier. Najväčšou atrakciou však bol jednoznačne lokálny supermarket Mercadona, kde sme si kupovali zmrzlinu v kokose. Voľný čas sme sa snažili využiť naplno.

Absolvovali sme aj celodenný výlet do malebného mestečka Ronda, ktoré nás všetkých očarilo nádhernou architektúrou a čarovnou prírodou. Otestovali sme aj španielske vlaky, ktorými sme sa previezli do mestečka Mijas. To nás zaujalo svojimi bielymi domami roztrúsenými v kopcoch a somármi, ktorých tam považujú za lokálny taxík. Každý večer sme väčšinou zakončili v centre mesta, kde sme sa túlali uličkami a nakupovali suveníry či darčeky domov. Raz za čas sme si sadli do reštaurácie na mojito – samozrejme virgin – lebo to k tomu patrí, a užívali sme si pocit, že sme v Malage. Neraz sme večer utekali na poslednú MHD, aby sme stihli večierku.

Pobyt v Malage bol výbornou skúsenosťou, ktorú by sme si všetci ešte raz zopakovali. Naučil nás vzájomnej komunikácii, spolupráci a hlavne tomu, že „everyday is mañana“. Svoje spomienky by som zakončila slovami: ¡Adiós, Malaga!

Alexandra Šuhajová, II.B