Začiatkom septembra 2024 nastal moment, ktorého sa všetky strieborné Dofáčky obávali, no tešili sa naň zároveň – expedícia. Výber trasy padol na okolie Rajeckých Teplíc, kde sa zavŕšilo naše polročné úsilie na striebornej úrovni. Podmienky prežitia boli nasledovné – stráviť tri dni a dve noci v stane, nepoužívať telefón, uvariť aspoň jedno teplé jedlo denne a venovať sa cieľu sedem hodín.

Rozhodli sme sa pre transport na bicykloch a expedíciu sme začali v Žiline, kde sme zistili, že sme zabudli mapy. Našťastie sme cestu do kempu Slnečné skaly v Porúbke poznali. Vďaka ochotným ľuďom v kempe, ale aj tým, ktorých sme stretli po ceste sme úspešne dotlačili bicykle na vrchol Lietavského hradu. Cesta to bola strmá, kľukatá a ako sa hovorí, vypľuli sme pri nej dušu. Skutočne sme prišli o jednu dušu, našťastie len bicyklovú, s ktorou nám pomohol neznámy cyklista, nám známy ako „ujo z nebies“. Na výborne značenej cyklotrase sme mapy ani nepotrebovali a užívali sme si vánok vo vlasoch.

Ďalší deň na bicykli bol o niečo menej pohodlný, ale nevzdávali sme sa. Vybrali sme sa na druhú stranu Rajeckej doliny, prebrodili sme sa s bajkami cez potok, aby sme sa ocitli pri vodopáde Slnečné skaly. Ten nás síce neočaril, ale vytrvalo sme pokračovali k Labutiemu jazierku, kde nás žiadne labute nečakali. Posledná zastávka, ktorú sme si všimli len náhodou, bola zrúcanina gotického kostola svätej Heleny v Stránskom zo 14. storočia.

Pretrpeli sme strmé kopce, chladné noci v stane, zasmiali sme sa, aj keď nám bolo do plaču. Hlavne sme sa opäť prekonali, posunuli sme svoje limity a videli aspoň kúsok zo Slovenska.

Janka Gordíková, III.A