Aj tento rok sa žiaci našej školy chceli prekonať a naučiť niečo nové, preto sa zapojili do programu Medzinárodná cena Vojvodu z Edinburghu. Na tých, ktorým sa podarilo dokončiť stanovené ciele, čakala júlová dobrodružná expedícia. Ako je u nás zvykom, vybrali sme si naozaj náročnú trasu. Mali sme tráviť tri dni v kempe Belá, do ktorého sme sa museli najprv dostať. Naša trasa, ktorú sme považovali za nenáročnú, bola z Gbelian, až po spomínaný autokemp. Keďže sme sa museli vyhýbať cestám kvôli našej bezpečnosti, rozhodli sme sa cestu si skrátiť, alebo teda skôr predĺžiť cez polia, ktoré sa ťahajú od začiatku až po koniec trasy. Boli to polia pšeničné a kukuričné, z ktorých sme odišli s doškriabanými nohami a miernou alergickou reakciou. Preliezali sme ploty a oddychovali pri cintoríne, skrývali sa pred dažďom a prekonávali úpal, no i vlastnú lenivosť. A o tom bola naša expedícia – prekonávanie seba samého a posúvanie vlastných hraníc. 

Keď sme sa blížili ku koncu našej trasy, mnohí si necítili nohy a naozaj nevládali ísť ďalej, no spoločne sme to zvládli. Aj keď pršalo a premokli sme, do kempu sme prišli bez ujmy na zdraví. Keď sme sa popasovali so stanmi a konečne ich rozložili, spravili sme si ľahkú, takpovediac „intrákovú“ večeru a konečne si oddýchli. Boli sme šťastní, že aspoň prvý deň máme za sebou. Prvá noc bola náročná… Asi okolo druhej hodiny ráno sa rozpútala búrka a my, prichystaní na letné počasie, sme mrzli v našich tenkých stanoch, a tak sme sa ráno zobudili so zmrznutými nosmi, prikrytí všetkým oblečením, ktoré sme mali zbalené, či obalení termofóliou z lekárničky. Jedno nemenované dievča dokonca obetovalo spánok kvôli mrazu a rozhodlo sa ísť na pár hodín zahriať do záchodov, ale po vyhodení upratovačkou prišla späť. Vstávanie bolo veľmi ťažké a naozaj málokomu sa chcelo opustiť stan a vybrať sa do rannej rosy. Niektorí z nás odišli domov, keďže už dosiahli svoju úroveň programu, my zvyšní sme sa rozhodli ísť do Jánošíkových dier. Počasie bolo krásne a tentokrát sme nešli cez polia, ale cez dediny, takže sme videli krásy slovenskej architektúry a mnohé historické pamiatky. Po ceste sme si spievali a fotili rastliny do herbára… Myslím si, že každý z nás si odniesol z dobrodružnej expedície DofE krásne zážitky, skúsenosti a niečo nové sa naučil.

Anna Kormanová, III.A