Plusy projektu Erasmus+ v Jihlave

Moje celkové dojmy z mobility, ktorá sa uskutočnila od 03. 04. 2022 do 12. 10. 2022 v Jihlave v rámci projektu Erasmus+ „Trojhlas“, sú nadmieru pozitívne. Po dvoch dlhých rokoch vysedávania doma, sme sa dostali do zahraničia. Bola to naozaj krásna skúsenosť plná kreativity, spolupráce a nových priateľstiev. Za rok 2020 som nenachodila toľko kilometrov ako za 10 dní v Jihlave a Kutnej Hore.

Naši kamaráti z Poľska a Česka boli síce trošku hanbliví, ale vždy sme sa nakoniec na všetkom dohodli a občas aj zasmiali. Moje kamarátky Weronika a Jula boli však veľmi komunikatívne. Vytvorili sme skvelú partiu spolu s Aďkou Hellovou a Anetkou Bolibruchovou. Raz sme sa vybrali nakresliť kostol svätého Jakuba Veľkého a úplnou náhodou sme sa dostali na exkurziu do kostola a navštívili sme jeho 64-metrovú vežu. Takéto samostatné preskúmavanie mesta bol vždy krásny doplnok do náročného programu.

S mojou spolubývajúcou Babu, Tristanom a Jurajom sme prešli asi 10 kaviarní, reštaurácií a cukrární. Naša obľúbená bola paradoxne „Babu coffee“, ktorú odporúčame všetkým návštevníkom Jihlavy. Robia tam nielen skvelé koláče, ale aj výborné raňajky.

Víkend sme strávili v Kutnej Hore, zdĺhavá cesta vlakom však stála za to. Prešli sme veľa gotických pamiatok a navštívili múzeum moderného umenia. Najviac ma zaujal Kostol Svätej Barbory. Nikdy som nič také nevidela – interiér bol prekrásne zdobený obrazmi a zachovanými freskami. Ďalším zaujímavým miestom boli napríklad Kostnica a reštaurácia Dačický, z ktorej mi úplne padla sánka. Staročeská atmosféra z nej len tak vyžarovala (mali aj špičkové pivo). V Kutnej Hore sme si exkurziu veľmi užili.

Čo sa týka pracovných činností v našej partnerskej škole, tak každý deň bol nabitý zaujímavým programom. Prvý deň sme robili veľkú, textilnú, geometrickú kompozíciu, keďže hlavná téma bola geometria. Bolo náročné dohodnúť sa s partnermi z Poľska a Česka, pretože každý má iný štýl výtvarnej tvorby, no nakoniec sa táto úloha predsa len splnila. Po dvoch dňoch sme prešli na sieťotlač, ktorá dopadla veľmi dobre. Posledné dni sme opäť strávili s textilom, no tentokrát sme pracovali na našom vlastnom šperku. Ja som využila situáciu a Anička z textilného odboru z Jihlavy ma naučila šiť na šijacom stroji. Ušila som si svoj dlho žiadaný golier. Mimo to sme sa naučili zažehľovať a rozšírili sme si náš slovensko-poľsko-český slovník.

Najkrajšie na tom všetkom bolo, že sme spolu strávili nejaký čas mimo školy a naučili sa niečo nové od našich kolegov z Poľska a Česka. Veľké poďakovanie za spoluprácu a pomoc patrí našim pani učiteľkám Mgr. Jane Hrabovskej a Mgr. art. Daniele Mládenkovej.

Viktória Hanajíková, III.A

Fotoalbum z mobility v Jihlave