V dňoch 06. 09. 2021 a 07. 09. 2021 sme sa zúčastnili adaptačného kurzu, ktorý bol plný smiechu, zábavy a spoznávania sa. Okrem toho sme navštívili niekoľko veľmi zaujímavých miest, plných umenia a inšpirácie.
Naša prvá cesta vzájomného spoznávania začala v priestoroch školského areálu, kde sme sa zoznámili so spolužiakmi a triednymi učiteľmi pri netradičných športových a pohybových hrách. Druhý deň pokračoval adaptačný kurz spoznávaním kultúry – od Považskej galérie umenia cez Novú synagógu až po Budatínsky hrad. Celé dobrodružstvo bolo zakončené presunom do centra mesta, kde sme sa rozlúčili a plní zážitkov vrátili domov.
Prvou zastávkou boli výstavné priestory na 1. poschodí Považskej galérie umenia, kde sme spoznali generáciu 909,76 a zoznámili sme sa s umelcami druhej slovenskej moderny. Počas výstavy sme videli obrazy inšpirované zánikom Československej republiky, vznikom Slovenského štátu, neskôr vypuknutím 2. svetovej vojny. Cieľom výstavy bolo poukázať aj na architektúru z 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia a celkovú vtedajšiu atmosféru Žiliny. Zbierky obrazov a sôch v nás zanechali nefalšovaný obdiv. Stretli sme sa tu s umeleckými dielami nielen mužských, ale aj ženských autorov, čo poukazovalo na pokrokovosť v tomto období.
Po prehliadke výstavy 909,76 sme sa presunuli k stálej expozícií venovanej 100-tému výročiu od narodenia významného slovenského maliara, pedagóga, ilustrátora a grafika Vincenta Hložníka. Počas prehliadky sme sa mohli pokochať nielen obrazmi v kubistickom štýle, ale aj obrazmi zo surrealistického súdku. Výstava obsahovala sporadicky prezentovaný výber z jeho celoživotnej tvorby. Hlavným motívom počas jeho života bol človek, či už smutný, trpiaci, alebo úprimný a dobrosrdečný – čo vychádza aj z jeho empatickej a súcitnej povahy.
Poslednou zastávkou v galérii bola prvá výstava intermédií s názvom „Nežná sila“. Výstava poukazovala na problémy týkajúce sa rodu (genderu) pomocou mediálneho umenia a intermédií. Kolekcia predstavovala diela, ktoré rodovo podmieneným spôsobom artikulujú telesnosť a aspekt súkromia. Napriek tomu, že výstava bola limitovaná počtom diel z dôvodu priestorov expozície, bol to silný umelecký zážitok.
Naša cesta ďalej pokračovala do Novej synagógy, kde nás Simona Gottierová nielen ako umelkyňa, ale aj ako sprievodkyňa pozvala do Sphéry. Monumentálna konštrukcia z dreva ukrývala mnoho zaujímavých zákutí, v ktorých sme si mohli otestovať nielen našu zvedavosť, ale aj naše telo a tým dokonale precítiť myšlienku diela a jeho originalitu. Začiatkom Sphéry bolo dostať sa cez „les“ , ako túto časť nazval jeden zo spolutvorcov a objaviť všetky jej poklady, ktoré boli veľmi lákavé na dotyk, a preto boli aj skúškou pokušenia. Druhou časťou Sphéry bola tzv. „čistina“ , ktorá bola úplným opakom prvej časti. Obe časti však na seba nadväzovali a vytvárali pozoruhodný celok. Výstava bola obohatená aj inými dielami z ich umeleckej dielne, či už na plátne, alebo zo sadry. Nádhera, ktorú by mal vidieť na vlastné oči každý.
Poslednou zastávkou bol historický Budatínsky hrad. Na 3. nadzemnom podlaží sme navštívili expozície „Dejiny Žiliny“ a „Dobový interiér“. Veža Budatínskeho hradu skrýva mnoho zaujímavostí a historických skutočností. Na jednotlivých podlažiach sa nachádzajú expozície viažuce sa k dejinám hradu, prezentácia historických máp, obrazáreň a expozícia hodín. Naša prehliadka bola zavŕšená vyhliadkou na mesto Žilina a okolie. Na záver nás zaujala aj stála expozícia o príbehu drotárstva, ktorá skrývala mnohé nádherné kúsky tohto remesla.
Tamara Gurišová, I.A