Vyvrcholením celoročného úsilia pri plnení aktivít a cieľov rámci programu DofE (Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu) je dobrodružná expedícia, ktorá má prísne pravidlá. Účastníci musia prežiť pár nocí v prírode, musia si naplánovať trasu a program, priniesť celý proviant a výbavu do prírody, ale najmä nesmú používať žiadne technické vymoženosti. Cvičná expedícia má účastníkov pripraviť na zvládnutie ostrej dobrodružnej expedície.
Naša cvičná expedícia sa začala zložením sa v autokempe, konkrétne na recepcii kempu Belá – Nižné Kamence. Zbavili sme sa niekoľkých nadbytočných batožín a z recepcie sme odchádzali s jedným ruksakom na chrbte, ktorý obsahoval iba najnevyhnutnejšie veci na prežitie. Lanovkou sme sa pomaly vyviezli do Snilovského sedla, kde sme si urobili menšiu siestu a vychutnávali si otvorený výhľad na okolité kopce. Naše putovanie pokračovalo smerom na Chleb. Výstup na Chleb nebol fyzicky náročný, no napriek tomu moje nohy zažívali inú rozprávku. Topánky to psychicky ani fyzicky nezvládli a rozpadli sa po 10 minútach cesty.
Naše kroky ďalej smerovali po hrebeni na Hromové. Usúdili sme, že je vhodný čas na naplnenie vyhladovaných žalúdkov. Vytiahli sme paštéty, chleby a už sa smelo mazalo. Chlebíky sme zhltli aj s muchami, žalúdky plné, mohli sme pokračovať v putovaní. Jednou z posledných zastávok blízko k oblohe bol Poludňový grúň. Hneď sme vedeli, že tu strávime minimálne hodinu času. Ľahli sme si do trávy a rozjímali nad výhľadom týčiacim sa pred nami. Boli sme hrdí na našu krásnu krajinu obkolesenú kopcami a prírodninami. Čas na Poludňovom grúni ubiehal veľmi rýchlo, ani sme sa nestihli spamätať a 2 hodiny boli za nami.
S odhodlaním sme vykročili v ústrety 70 stupňovému strmáku. Niekoľkokrát sme otestovali funkciu zemskej gravitácie. Po upokojujúcom výhľade mi rýchlo začal prúdiť adrenalín v žilách. Nakoniec sme sa dogúľali na chatu pod Grúňom, až sme nejakým zázrakom asi po dvoch hodinkách skončili na parkovisku, odkiaľ sme vyrazili do autokempu. Tu sa začalo naše hodinkové maturovanie nad skonštruovaním stanu, ale nakoniec náš „dom“ úspešne stál.
Večer v autokempe bol veľmi príjemný. Najskôr bedminton, potom karty a nakoniec putovanie riekou o 22:00 hod. (naše slnkom nedotknuté chodidlá nám svietili tmavou cestou). Unavení sme zaľahli na karimatky. Nasledujúci deň sme sa spriatelili s partiou detí z detského domova, ktoré v kempe trávili už piaty deň. Zahrali sme sa rôzne spoločenské hry od farára, kvarteta, klamára až po naháňačky, futbal a hádzanú. Preskúmali sme opustený karavan a viedli niekoľko veľmi záživných konverzácií. Ku koncu večera sme sa s nimi rozlúčili a poriadne sme ich vyobjímali. Celá expedícia mi dodala veľkú energiu, zážitky, radosť a poskytla možnosť spoznať nových úžasných ľudí.
Andrea Žilková, II.A
Fotoalbum z cvičnej expedície